Obe riešenia odbremeňujú firmu od správy dlhov, ale majú odlišný vplyv na vlastníctvo pohľadávok, cash flow aj riziko.
Neuhradené pohľadávky viažu pracovný kapitál, zaťažujú interné tímy a zvyšujú náklady na administratívu. Firma ich môže ďalej spravovať sama, zveriť ich externej inkasnej spoločnosti alebo ich predať.
Pri externom vymáhaní zostáva firma spravidla veriteľom a externý partner vykonáva dohodnuté úkony v jej prospech. Pri predaji pohľadávok sa ich vlastníkom stáva kupujúci, ktorý preberá ďalšiu správu aj riziko výsledku vymáhania.
Výber vhodného modelu závisí najmä od potreby likvidity, kvality portfólia, interných kapacít a ochoty firmy niesť riziko budúcej návratnosti.
Čo znamená externé vymáhanie pohľadávok?
Pri externej správe alebo vymáhaní firma poverí špecializovanú spoločnosť vykonaním dohodnutých činností. Pohľadávka však zostáva v majetku pôvodného veriteľa.
Spolupráca môže zahŕňať:
- kontaktovanie dlžníkov,
- spracovanie reakcií a námietok,
- dohadovanie splátkových kalendárov podľa stanovených pravidiel,
- evidenciu úhrad,
- pravidelné reportovanie,
- posúdenie ďalšieho postupu,
- prípravu prípadov na právne vymáhanie.
Zmluvné nastavenie musí presne určiť rozsah oprávnení správcu, spôsob komunikácie, pravidlá schvaľovania dohôd, reportovanie a odmeňovanie.
BENCONT FINANCE spravuje pohľadávky svojich partnerov aj na základe mandátnej zmluvy. Pri mimosúdnej správe prispôsobuje stratégiu požiadavkám klienta a odmenu nastavuje na princípe success fee, teda v závislosti od úspešného vymoženia pohľadávok.
Čo znamená predaj pohľadávok?
Pri predaji, právne označovanom ako postúpenie pohľadávky, pôvodný veriteľ prevedie pohľadávku na nového veriteľa. Nový veriteľ vstupuje do existujúceho záväzkového vzťahu a získava pohľadávku spolu s právami, ktoré sú s ňou spojené.
Pre predávajúcu firmu to znamená najmä:
- získanie dohodnutej kúpnej ceny,
- uvoľnenie interných kapacít,
- ukončenie ďalšej operatívnej správy predaného portfólia,
- prenos rizika budúceho vymoženia na kupujúceho,
- potrebu odovzdať úplnú a správnu dokumentáciu.
Kúpna cena spravidla nezodpovedá nominálnej hodnote pohľadávok. Kupujúci pri ocenení zohľadňuje kvalitu portfólia a predpokladanú návratnosť. BENCONT FINANCE uvádza, že proces odkúpenia začína ocenením portfólia a cena sa stanovuje na základe hodnotenia bonity pohľadávok. Spoločnosť ponúka jednorazové aj pravidelné odkupy.
Kedy môže byť vhodnejšie externé vymáhanie?
Externá správa môže byť vhodná, ak firma nechce pohľadávky predať a predpokladá, že ich vymáhaním možno dosiahnuť vyššiu návratnosť než okamžitým odpredajom.
Tento model dáva zmysel najmä vtedy, keď:
- sú pohľadávky dobre zdokumentované,
- dlžníci sú identifikovateľní a kontaktovateľní,
- významná časť záväzkov nie je sporná,
- firma nepotrebuje okamžite speňažiť celé portfólio,
- chce si zachovať kontrolu nad pravidlami komunikácie,
- potrebuje zvýšiť kapacitu bez budovania vlastného inkasného tímu,
- chce pravidelné reportovanie o vývoji portfólia.
Externé vymáhanie však neodstraňuje riziko nevymoženia. Ak dlžník neuhradí záväzok, ekonomický výsledok zostáva negatívny predovšetkým pre pôvodného veriteľa.
Pri nastavení success fee sa odmena správcu viaže na úspešné inkaso. Zmluva by však mala presne definovať, z čoho sa odmena počíta, ktoré náklady sa účtujú samostatne a ako sa postupuje pri čiastočných úhradách alebo súdnom vymáhaní.
Kedy môže byť vhodnejší predaj pohľadávok?
Predaj môže byť vhodnejší, ak firma uprednostňuje skoršie získanie likvidity a nechce ďalej niesť neistotu spojenú s budúcou návratnosťou.
Uvažovať o ňom možno najmä vtedy, keď:
- firma potrebuje uvoľniť pracovný kapitál,
- portfólio obsahuje veľký počet menších pohľadávok,
- interná správa je administratívne náročná,
- inkaso by trvalo dlhšie obdobie,
- firma chce stabilizovať cash flow,
- potrebuje uzavrieť staršie portfólio,
- nechce ďalej financovať náklady na vymáhanie.
Nevýhodou môže byť, že kúpna cena bude nižšia než suma, ktorú by firma teoreticky získala pri úspešnom vymáhaní. Rozdiel predstavuje cenu za skoršiu likviditu, prevzatie rizika a ďalšiu správu portfólia kupujúcim.
Predaj pohľadávok preto nemožno hodnotiť iba porovnaním nominálnej hodnoty a kúpnej ceny. Do rozhodnutia treba zahrnúť aj časovú hodnotu peňazí, interné náklady, očakávanú návratnosť a riziko, že časť portfólia nebude vymožená vôbec.
Možná je aj kombinácia oboch modelov
Firma nemusí zvoliť rovnaký postup pre celé portfólio. Pohľadávky možno rozdeliť podľa veku, hodnoty, dokumentácie, typu dlžníka alebo predpokladanej návratnosti.
Napríklad:
- mladšie a dobre zdokumentované pohľadávky možno ponechať v externej správe,
- staršie alebo menej perspektívne prípady možno ponúknuť na predaj,
- nové pohľadávky možno odovzdávať do správy priebežne,
- vybrané portfóliá možno predávať v pravidelných intervaloch.
Takýto prístup umožňuje kombinovať potenciálne vyššie inkaso s riadením likvidity a rizika.
BENCONT FINANCE zabezpečuje správu pohľadávok na základe mandátnej zmluvy aj ich odkup. Pri odkupe ponúka jednorazové alebo pravidelné transakcie a cenu stanovuje po odbornom ocenení portfólia. Pri mimosúdnom vymáhaní prispôsobuje postup požiadavkám klienta a poskytuje dohodnuté reportovanie.
