Úrokové sadzby v Eurozóne sa po období výrazného rastu postupne stabilizovali a mierne klesli zo svojich vrcholov. Pre mnohých tak vzniká prirodzená otázka – je toto ten správny moment na zadlženie, alebo sa ešte oplatí počkať na výhodnejšie podmienky?
Odpoveď však nie je jednoznačná. Hoci sadzby už nie sú na svojich maximách, aktuálne ekonomické prostredie naznačuje, že úrokové sadzby sa pravdepodobne ustália na vyššej úrovni než v minulosti. Rozhodovanie tak dnes nie je len o tom, či sadzby ešte klesnú, ale aj o tom, aké riziká prináša čakanie.
Ako sa vyvíjajú úrokové sadzby
Európska centrálna banka na svojom zasadnutí v marci 2026 ponechala úrokové sadzby nezmenené. Hlavná refinančná sadzba zostáva na úrovni 2,15 %, depozitná sadzba na 2,0 % a sadzba pre jednodňové úvery na 2,4 %. Tento krok signalizuje, že centrálna banka zatiaľ nevidí priestor na výrazné uvoľňovanie menovej politiky.
Zároveň však ECB upozorňuje na rastúcu neistotu. Konflikt na Blízkom východe, najmä situácia v Iráne, zvyšuje riziká pre infláciu, najmä cez ceny energií. Aj preto boli inflačné očakávania pre rok 2026 upravené smerom nahor približne na úroveň 2,6 %, pričom inflácia by sa mala stabilizovať okolo 2 % až v nasledujúcich rokoch.
Tento vývoj naznačuje, že úrokové sadzby môžu zostať vyššie dlhšie, prípadne sa v prípade pretrvávajúcich inflačných tlakov môžeme dočkať aj mierneho sprísnenia. Rýchly návrat k výrazne nižším sadzbám tak aktuálne nie je základným scenárom.
Čo to znamená pre domácnosti
Pre domácnosti to znamená, že financovanie síce zlacnelo oproti vrcholu sadzieb, no stále sa pohybujeme v prostredí relatívne drahších úverov. Zároveň už nejde len o hypotéky, ale aj o širšie rozhodovanie o zadlžení.
Spotrebné úvery reagujú na vývoj sadzieb ešte citlivejšie. Keďže majú vyšší úrok už v základe, každé zvýšenie sadzieb sa rýchlo premieta do vyšších splátok a celkového preplatenia. Kým hypotéka je dlhodobý záväzok s možnosťou refinancovania, spotrebné úvery sú často menej flexibilné a drahšie.
Domácnosti tak čoraz viac musia zvažovať nielen aktuálnu výšku splátky, ale aj to, či zvládnu úver aj v prípade, že sadzby zostanú vyššie dlhšie, než sa pôvodne očakávalo.
Koľko v skutočnosti rozhoduje úrok
Rozdiel v úrokovej sadzbe má na celkové náklady úveru zásadný vplyv. Aj relatívne malé percentuálne rozdiely sa pri dlhodobých úveroch premieňajú na desaťtisíce eur.
Pri hypotéke vo výške 100 000 eur so splatnosťou 30 rokov predstavuje úrok okolo 2 % celkové preplatenie približne 33 000 eur. Ak sa sadzba zvýši na 4 %, celkové preplatenie sa zvýši na takmer 72 000 eur. Rozdiel presahujúci 39 000 eur ukazuje, prečo je vývoj sadzieb pre domácnosti taký citlivý.
Oplatí sa čakať?
Myšlienka počkať na nižšie úrokové sadzby je intuitívna, no aktuálne dáta naznačujú, že priestor na výrazný pokles môže byť obmedzený. V takom prípade môže čakanie znamenať len odklad rozhodnutia bez reálnej úspory.
Zároveň platí, že pokles sadzieb často vedie k rastu dopytu po úveroch a nehnuteľnostiach, čo môže tlačiť ceny nahor. Výsledkom môže byť situácia, v ktorej domácnosť síce získa o niečo nižší úrok, ale zaplatí viac za samotnú nehnuteľnosť.
Kedy dáva zadlženie zmysel
Rozhodnutie zadlžiť sa by nemalo byť postavené výlučne na očakávaniach trhu. Dôležitejšia je individuálna finančná situácia a schopnosť zvládať záväzky aj v menej priaznivom scenári.
Ak má domácnosť stabilný príjem, dostatočnú finančnú rezervu a plánuje dlhodobé bývanie, môže byť hypotéka rozumným krokom aj v aktuálnom prostredí. Pri spotrebných úveroch by však mala byť opatrnosť ešte vyššia, najmä ak ide o výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné.
Naopak, ak je rozpočet napätý alebo závislý od neistých príjmov, vyššie úrokové sadzby výrazne zvyšujú riziko finančných problémov bez ohľadu na ďalší vývoj sadzieb.
