Slovensko sa po roku vracia k projektu štátnych dlhopisov pre občanov. Ministerstvo financií spolu s Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) plánuje v marci spustiť druhú emisiu tzv. dlhopisov pre ľudí, čím nadviaže na mimoriadne silný záujem z minulého roka. Pre mnohých sporiteľov je to zaujímavá správa, pretože ide o produkt, ktorý na prvý pohľad spája bezpečnosť štátu, fixný výnos a zároveň jednoduchú dostupnosť cez banky. Otázka však nie je len, či sa dlhopisy vypredajú, ale najmä či ide o výhodnú investíciu aj z pohľadu reálnej hodnoty peňazí a či môžu konkurovať alternatívam, ktoré majú ľudia dnes k dispozícii.
Druhá emisia v marci 2026: Investor II a Patriot II
Predaj má prebiehať od 2. do 20. marca 2026 (alebo do vypredania) cez spoločnú pobočkovú sieť piatich bánk. Štát opäť ponúkne dva dlhopisy:
- Investor II: splatnosť 2 roky, výnos 2,7 % p. a.
- Patriot II: splatnosť 4 roky, výnos 3,0 % p. a.
Každá séria má mať objem približne 200 mil. eur a nominálna hodnota bude opäť 1 000 eur (a jej násobky). Oproti minulému roku sú však úroky nastavené nižšie, čo je odrazom vývoja na finančných trhoch a zároveň signálom, že štát pri novom financovaní už nepotrebuje ponúkať takú výraznú výnosovú prirážku ako pri pilotnej emisii:
- Investor: 2 roky, výnos 3,0 % p. a
- Patriot: 4 roky, výnos 3,3 % p. a.
Ako dopadla prvá emisia?
Prvá emisia sa začala 3. marca 2025 a predávala sa cez päť komerčných bánk. Záujem bol taký veľký, že už v prvý deň sa predali dlhopisy za 263 mil. eur a štát zvýšil objem z plánovaných 400 mil. eur na 500 mil. eur. Predaj skončil už 6. marca 2025, pričom obe emisie vyzbierali po 250 mil. eur.
Štatistiky prvej emisie ukázali, že tento produkt oslovil predovšetkým konzervatívnych sporiteľov:
- počet investorov: 21 200
- priemerná investícia na dlhopis: 22 600 eur
- medián investície: 9 000 eur
- približne 1 200 investorov vložilo len minimálnu sumu 1 000 eur
Najväčšiu skupinu investorov tvorili ľudia nad 65 rokov, tesne nasledovaní skupinou 51 – 65 rokov.
Je to výhodné? Záleží, čo od toho čakáte
Pri hodnotení dlhopisov pre ľudí treba rozlišovať medzi nominálnym výnosom, ktorý je na papieri jasne uvedený, a reálnym výnosom, ktorý zohľadňuje infláciu. Práve inflácia je faktor, ktorý dokáže zmeniť aj „pekný“ úrok na reálnu stratu kúpnej sily. Minister financií pritom sám priznal, že nejde o dokonalú ochranu pred infláciou.
Podľa posledných odhadov Národnej banky Slovenska sa očakáva inflácia v roku 2026 na úrovni 3,4 %, pričom bežné komerčné produkty (termínované vklady) majú často čistý výnos len okolo 1,8 až 2,1 %. V takomto prostredí štátne dlhopisy síce môžu byť výhodnejšie než mnohé bankové alternatívy, ale stále nemusia plne zachovať reálnu hodnotu peňazí.
Ak by sme si to zjednodušene prepočítali, dlhopis s výnosom 3 % pri inflácii 3,4 % znamená približne 0,4 percentnú reálnu stratu ročne. Inými slovami, investor síce po splatnosti dostane viac eur, ale ich kúpna sila bude nižšia. Nejde teda o investíciu v pravom slova zmysle, ale skôr konzervatívne „parkovanie peňazí“ s menšou stratou kúpnej sily, než by nastala pri držaní hotovosti alebo nízko úročených vkladov.
Porovnanie s firemnými dlhopismi
Pri firemných dlhopisoch platí jednoduché pravidlo: čím vyšší sľubovaný výnos, tým vyššie riziko. Takéto dlhopisy môžu ponúkať zhodnotenie napríklad 6 až 10 % ročne, no rozdiel oproti štátnym dlhopisom je v tom, komu investor požičiava. Pri štáte je splatenie viazané na schopnosť krajiny financovať svoj dlh, zatiaľ čo pri firemnom dlhopise závisí všetko od toho, ako sa bude dariť konkrétnej spoločnosti. Ak firma hospodári dobre, investor môže na vyššom úroku reálne zarobiť aj po zohľadnení inflácie. Ak sa však firma dostane do problémov, riziko nesplatenia alebo oneskorenia platieb je výrazne vyššie než pri štáte. Tomuto porovnaniu sme sa viacej venovali tu.
Záver
Druhá emisia v marci 2026 bude mať podľa všetkého opäť úspech, ale investori by mali vedieť, čo kupujú: nie „najlepšiu investíciu na trhu“, ale konzervatívny štátny produkt s limitovaným reálnym výnosom.
